Svadba - info online

Ježiš Kristus považuje manželstvo za ustanovené Hospodinom, za trvalé spojenie jedného muža a jednej ženy. Žena má v manželstve rovnoprávne postavenie zaistené príbehom o stvorení (Mk 10,6-9; Mt 19,4n.). Manželstvo má podľa Nového zákona svoje miesto v dejinách spásy a vzťah muža a ženy je podľa neho predobrazom vzťahu Krista a cirkvi (Ef 5,32). Na manželstvo se teda pozerá ako na znamenie milostiplnej Božej vôle (teda ako na sviatosť). Okremm manželstva pozná Nový zákon tiež povolanie k bezvýhradnému sa darovaniu Ježišovi a to bezženským či celibátnym spôsobom života.

Podľa katolíckeho učenia sa každé platné manželstvo uzavreté medzi dvomi pokrstenými považuje za sviatosť. Vzťah v manželstve obsahuje v sebe tiež vzťah k Bohu ako k svojmu základu a cieľu a manželstvo je považované za spôsob sprítomnenia Ježiša a církvi vo svete (Mt 18,20). Túto sviatosť si udeľujú navzájom priamo snúbenci, kňaz (poprípade jáhen) pôsobí iba ako vyžadovaný svedok cirkevného aktu. Základom manželskej zmluvy je teda manželský sľub snúbencov. Pokiaľ neexistujú manželské prekážky, môžu manželstvo prijať všetci pokstení. Prirodzené manželstvo je v protiklade k sviatostnému manželstvu manželstvom medzi dvomi nepokrstenými. Účinkom manželstva je manželský zväzok, ktorý je svojou povahou výlučný a uzaviera sa na celý život, takže platne uzatvorené a dokonané manželstvo končí až smrťou jedného z manželov.

Prelomovým pre chápanie manželstva sa stal 2. vatikánsky koncil, ktorý sa pokúsil odpútať od právneho pohľadu na manželstvo a vyzdvihol ako hlavný cieľ manželstva vzájomnú lásku manželov vedľa plodenia detí (Gaudium et spes 47-51; Lumen gentium 11).

Kódex kanonického práva stanovuje právne podmienky pre uzavretie sobáša v katolíckej cirkvi. Pre platnú formu uzavretia manželstva sa vyžaduje aktívna účasť farára v mieste uzavretia manželstva a aspoň dvoch svedkov. V nebezpečí smrti je možná účasť iba dvoch svedkov. Táto forma je povinná pre všetkých, ktorí sú v katolíckej cirkvi. Obvyklou prípravou na manželstvo sú zásnuby, poučenie manželov a ohlášky. Dišpenz od manželských prekážok udeľuje diecézny biskup. Mezi tzv. obyčajné prekážky patrí: jednoduché rehoľné sľuby, príbuzenstvo zákonné alebo pokrvné, rozdielnosť vyznaní, neplnoletosť, pohlavná neschopnosť, ešte trvajúci manželský zväzok, rôznosť náboženstva, prijatie sviatosti svätenia, verejné doživotné (rehoľné) sľuby, a i.

Manželstvo v pravoslávii je vnímané do značnej miery podobne ako v rímskom katolicizme. Zásadným rozdielom však je, že podľa pravoslávnych sa manželstvo uzatvára požehnaním, ktoré kňaz manželom pri svadbe (tzv. korunovácii) udelí. Na rozdiel od katolíckeho kanonického práva môže cirkev fakticky už neexistujúce manželstvo prehlásiť za mŕtve (napr. v prípade smrti jedného z manželov, pričom smrť môže byť fyzická, morálna (napr. zločin) alebo duchovná (opustenie církvi, heréza, nekajúcne zotrvávanie v ťažkom hriechu; dôvodom pre rozvod je podľa Kristových slov cudzoložstvo). Druhý sobáš toho, kto nezavinil rozpad manželstva, je potom možný, avšak v prípade, že uzatvárajú ďalší sobáš obidvaja snúbenci, nekoná sa slávnostný obrad svadby, ale iný obrad, ktorý je viac-menej kajúcou bohoslužbou (ďalšie sobáše sú v súlade s Písmom svätým vnímané ako zhovievavosť k ľudskej slabosti a ako prevencia smilstva).

Pre protestantov je manželstvo predovšetkým osobnou voľbou dvoch snúbencov. V protestantskom ponímaní sobáš nie je sviatosť, lebo ho neustanovil Ježiš Kristus. Tým sa však nepopiera jeho dôležitosť, keďže manželstvo je niečo, čo je tu už od stvorenia sveta. Sobáš v kostole je platný aj pre úrady a predchádza mu príprava so sobášiacim farárom - počet stretnutí podľa miestnych zmyklostí. V rámci sobášneho obradu môže byť slúžená aj Večera Pánova - podľa žiadosti a osobného rozhodnutia snúbencov.